Rozlúčka so školou

„Dnes to bolo poslednýkrát, čo vošiel som sem do školy.

Preto teraz spomínam na tie krásne chvíle,

a masku pretvárky snímam,

pretože všetko bolo milé...

„Dnes to bolo poslednýkrát, čo vošiel som sem do školy.

Preto teraz spomínam na tie krásne chvíle,

a masku pretvárky snímam,

pretože všetko bolo milé.

Zrazu slza skotúľa sa, prekvapila ma, to som nečakal,

no vydržať v tú chvíľu nedá sa, už dávno som predsa neplakal.

Milí naši deviataci naplnil sa už náš čas...

čas, keď prestávame byť na tejto škole žiaci...

Otvárajú sa nám dvere, dvere do ďalších škôl, no tak ako vy,

aj my vieme, že čas tu strávený ozaj krásny bol.

Boli sme súčasťou tejto školy celých deväť rokov,

rozlúčka s ňou bolí, no treba urobiť vpred pár krokov.

Prežili sme tu chvíle plné smiechu a radosti.

Nastúpili sme sem ako deti milé,

bez nás sa táto škola tichom rozhostí.

Deviataci. Nedá sa len tak odíjsť zo školských lavíc, nepovedať,

majte sa priatelia! Jedna kniha sa zatvorí.

Otvárajú sa nám brány z nezapísanej strany,

veď zo základných pravidiel prelúskali sme slušný diel.

Naše tváre, hlasy, slová.

S tečúcim života tokom so zaslzeným okom,

spomenieme si na všetkých Vás.

ĎAKUJEME vrúcne, ešte raz, za prežitých toľko krás!